1. Okolnosti vypuknutia husitskej cirkevnej revolúcie
Feudálne usporiadanie by sme mohli ohraničiť ako obdobie od rozpadu Franskej ríše v roku 843 na tri časti do náboženských revolúcií v niektorých krajinách (konkrétne za všeobecný dátum sa po považuje Anglikánska revolúcia).Zmenil sa aj pohľad ľudí na svet, pretože došlo k veľkému zmiešaniu tradičnej Antickej, západorímskej kultúry s kultúrou barbarských kmeňov. Rozhodujúcu úlohu hrala jediná inštitúcia, ktorá prežila zánik 
západorímskej ríše, kresťanská cirkev. Je unifikátorom a nositeľom kultúry, vzdelania aj umenia. No kresťanská náuka hovorí o nepotrebnosti blahodarného života na zemi, o skromnosti a chudobe, ktorá popri odpracovanom živote (Ora et Labora) bude vstupenkou do nebies. Ľudia pravidelne navštevujú bohoslužby, omše a spovede. Biskupi a arcibiskupi vlastnia mestá a mnohých poddaných. Cirkev rozširuje svoje majetky, vyberá od ľudí desiatky, ktorých výšku mohla sama stanoviť a tým prípadných „hriešnikov“ kľudne zruinovať. Dohliadal na to len feudál, vlastník pôdy, na ktorej žili poddaný, ale cirkev mala priami vplyv ešte aj na štátnu správu. Hlavou cirkvi bol pápež, ktorý dokonca kedykoľvek konal v rozpore z bibliou, čo často viedlo k nepokojom. Po krajinách vznikali „chudobné“ kláštory, a na nich sa 
hlavne odrážal nechudobný majetok cirkvi. Čo sa týka svetského usporiadania krajín, na ich čele stáli panovníci, ktorý vytvárali feudalistický, lénny systém. Po usadení na dobytom území veliteľ (knieža, kráľ) udelil svojim bojovníkom do držby pôdu, za ktorú mu boli povinní vojensky slúžiť. Táto pôda bola udeľovaná buď doživotne, alebo dedične, na dediča prechádzala vojenská povinnosť otca. Vytvárajú sa špecifické jednotky ako napr. feudálny veľkostatok, hradiská, obchodné prímorské mestá. Vývoj vyústi do vzniku stredovekého mesta na jednej strane a do vzniku stredovekého hradu ako sídla aristokracie - šľachty. Pomocou svojich vazalov kráľ spravuje územie, vedie obranné a útočné vojny. Právo sa mení od tradičného-zvykového na písané, kráľ vydáva zákonníky, privilégiá a colné predpisy. Cirkevné právo je záväzné nielen pre duchovenstvo (klérus), ale ako 
súkromné a rodinné právo je záväzné pre všetkých. Vzniká pojem exkomunikácia, vyhostenie z kresťanskej cirkvi. V roku 1197 bol prvý inkvizičný proces v Aragóní. Inkvizícia sa stala Organizáciou, ktorá vypočúvala kacíov, heretikov a bludárov za pomoci mčebných nástrojov. Vo vrcholnom stredoveku sa stala pápežovou organizáciou. Väčšina usvedčených bola upaľovaná na hranici.
