Bratríci v regiónoch Novohrad a Malohont

Prvoradý výsledok mojej práce je súvislé zobrazenie sporného obdobia medzi rokmi 1430-1454, kedy regióny Gemer, Malohont a Novohrad zažívali podľa jedných kruté, podľa druhých požehnané obdobie. Motiváciou k tejto práci boli práve praktické základy. Objavenie husitského palcátu (obr. č. 12) pod bralom v obci Hrnčiarska Ves, alebo odhalenie, že v ďalších rokoch sa stala domovom hrnčiarskeho cechu. Aj keď niektoré z nálezov možno priradiť skôr k Osmanskej ére na našom území, ba ešte do neskorších dôb, medzi nájdenou keramikou sa nachádzali aj kúsky, ktoré možno priradiť k dobe, v ktorej bol náš región spravovaný Jiskrom (obr. č. 10-11). V kronikách sa zachovali niektoré ľudové mierky:

Najmenší, asi 3 litrový hrniec mal meno „ poseden „. Tento názov dostal, údajne, podľa toho, že sa predával nasypaním sedemkrát kukuricou. Iní zasa tvrdia, že sa používal

„ pri sedení „ ( pošajdes, poseden, počastovanie ), kde sa podávalo mlieko, alebo cmar.

            Väčší od posedena bol „ babčaník „ asi 5 litrový. Používal sa na varenie fazule ( bab z maďarčiny ).

            Ďalší väčší asi 8 litrový „ ôrtnik „ dostával pomenovanie prevdepodobne od toho, že ho kupovali a používali židia ( ortodoxní ).

            Peňažník sa používal na uskladnenie zrna, predával sa -  za peňaze. Vmestilo sa doň asi 30 litrov ( mera – 40 priehrští ) inak pol kily.

            Najväčší bol „ hlaveník „ a vmestilo sa doň asi 60 litrov ( celá kila ). Názov hlaveník dostal asi preto, že bol „ hlavným „ z hlinených výrobkov a ako taký ho mohli vyrábať len zruční majstri – hrnčiari.

Palcát bol už pred 20 rokmi odovzdaný Gemersko-malohontskému múzeu v Rimavskej Sobote, kde pripomína návštevníkom časy bratrícke, presne tak ako moja práca. Vtedajšie rozdelenie obce Hrnčiarska Ves na Veľkú Suchú a na Pondelok je takto zaevidované aj v bratríckych spisoch. Ako dokazujú aj výsledky mnou podávanej ankety, Pondelok bol husitskou pevnosťou s hradom prezývaným podľa kopca „hrádok“ nad Pondelkom (obr. č. 7-9). Kdeže pojem „hrádok“ poznáme aj v spisoch bratstva, je zrejmé že mohol byť odvodený práve podľa hradiska v Pondelku. Veď z Hrádku je výborný rozhľad jednak smerom severozápadným – na Váľkovo, kde pokračovala cesta na Rim. Baňu, Tisovec a na Muráň. Smer severovýchodný – Selce, odtiaľ viedla cesta na Maginhrad Drienčany do Gemera. Smer južný – Ožďany, odtiaľ

obce niže Rim. Soboty a smer západný Poltár a obce v Novohrade.                                 

Významný slovenský dejepisec Július Botto v istom čase dokazoval na základe rečových, historických a národopisných dôvodov, že časť obyvateľov Malohontu ( naše územie ) sú potomkami husitov.

 Ďalej som zostavil náučný chodník (obr. č. 13), ktorý obnáša nové miesta, zatiaľ nezaradené do žiadnych iných náučných chodníkov. Niektoré z jeho pasáží poznáme aj pod známym pojmom „Gotická cesta“, ktorá vedie cez stredné Slovensko, najmä gemerský región. Celkový výsledok mojej práce je prospešný pre poznanie minulosti celého môjho rodného regiónu, keďže práca bude prezentovaná pri rôznych výročných príležitostiach, či v evanjelických kostoloch.